Časová os všetko

Veľký prehľad svetových a národných dejín

  • 3 mil. – 8 000 pr. n. l.: Paleolit (staršia doba kamenná, obdobie lovcov a zberačov).
  • 8 000 – 5 000 pr. n. l.: Mezolit (stredná doba kamenná).
  • 5 000 – 3 000 pr. n. l.: Neolit (mladšia doba kamenná, prví roľníci a "neolitická revolúcia").
  • 3 000 – 2 000 pr. n. l.: Eneolit (neskorá doba kamenná / doba medená) a začiatok Starej ríše v Egypte (zjednotenie Horného a Dolného Egypta).
  • 2 300 pr. n. l.: Vznik prvej centralizovanej ríše v Mezopotámii – Akkadská ríša.
  • 2 000 – 700 pr. n. l.: Doba bronzová a rozkvet starobabylonskej ríše (1900 - 1600 pr.n.l.).
  • 700 pr. n. l. – začiatok nášho letopočtu: Doba železná. V Egypte neskôr dochádza k jeho ovládnutiu Peržanmi (525 pr. n. l.).
  • 776 pr. n. l.: Prvá olympiáda v Grécku. Krátko na to, podľa povesti, založenie Ríma (753 pr. n. l.).
  • 510 pr. n. l.: V Ríme končí kráľovská doba a začína sa Rímska republika.
  • 492 – 449 pr. n. l.: Grécko-perzské vojny. Gréci napriek početnej nevýhode slávne zvíťazili (bitky pri Maratóne, Salamíne a Platajach).
  • 431 – 404 pr. n. l.: Peloponézska vojna – zničujúci bratovražedný konflikt medzi Aténami a Spartou, ktorý Grécko oslabil. V roku 338 pr. n. l. Grécko stráca samostatnosť (ovládol ho Filip II. Macedónsky).
  • 264 – 146 pr. n. l.: Púnske vojny. Rím bojoval proti Kartágu a nakoniec ho úplne zničil.
  • 73 – 71 pr. n. l.: Spartakovo povstanie (najväčšie povstanie rímskych otrokov a gladiátorov).
  • 31 pr. n. l. – 476 n. l.: Rímske cisárstvo. Republiku definitívne nahradila vláda cisárov (od 284 n.l. prechádza do absolútneho dominátu).
  • 313 n. l.: Milánsky edikt. Cisár Konštantín Veľký zrovnoprávnil dovtedy prenasledované kresťanstvo.
  • 476 n. l.: Pád Západorímskej ríše pod náporom barbarských kmeňov (koniec staroveku).
  • 5. – 6. storočie: Sťahovanie národov, do strednej Európy prichádzajú prvé slovanské kmene (okolo r. 500) a čelia vpádom kočovných Avarov.
  • 623 – 658: Samova ríša (prvý kmeňový politický zväz Slovanov pre obranu proti Avarom a Frankom).
  • 833: Vznik Veľkomoravského kniežatstva (knieža Mojmír I. vyhnal Pribinu z Nitry a spojil obe kniežatstvá).
  • 863: Príchod sv. Konštantína (Cyrila) a Metoda (na žiadosť vládcu Rastislava prinášajú písmo hlaholiku a šíria kresťanstvo v zrozumiteľnom jazyku).
  • 871 – 894: Vláda kráľa Svätopluka. Veľká Morava dosahuje svoj najväčší politický aj územný rozmach.
  • 907: Definitívny zánik Veľkomoravskej ríše po vpáde kmeňov starých Maďarov.
  • 527 – 565: Zlatý vek Byzantskej ríše za vlády cisára Justiniána (vydanie slávneho zákonníka).
  • 800: Franský kráľ Karol Veľký bol korunovaný za cisára (snaha o obnovu Rímskej ríše, po jeho smrti sa ríša v roku 843 rozpadá).
  • 1215: Veľká listina slobôd (Magna charta libertatum) v Anglicku obmedzila moc kráľa a dala základ parlamentarizmu.
  • 1337 – 1453: Storočná vojna medzi Anglickom a Francúzskom o územia a trón.
  • 14. a 15. storočie: Obdobie ľudových búrok. Povstanie E. Marcela (1358) a sedliacka vojna v Anglicku (1381). V Anglicku následne vypukne občianska vojna "dvoch ruží" (1455-1485).
  • 1222: Zlatá bula Ondreja II. – kráľ musel šľachte v Uhorsku potvrdiť jej široké výsady a úľavy z daní.
  • 1241: Tatársky vpád. Mongoli vtrhli do Uhorska a plienili aj územie Slovenska.
  • 1301 – 1321: Vymretie vládnucej dynastie Arpádovcov v Uhorsku. Nasleduje bitka pri Rozhanovciach (1312) proti odbojnej šľachte. Nakoniec kráľovská moc oslavuje úspech po smrti mocného Matúša Čáka Trenčianskeho (1321).
  • 6. júl 1415: Upálenie majstra Jána Husa v nemeckej Kostnici za jeho snahu reformovať cirkev.
  • 1419 – 1434: Husitské hnutie. Ozbrojený boj za reformy cirkvi. Husiti robili výpravy (spanilé jazdy) aj na územie Slovenska (1428 – 1433). Definitívne ich porazila až bitka pri Lipanoch (1434).
  • 1467: Porážka zvyškov husitov (tzv. bratríkov) na Slovensku kráľom Matejom Korvínom.
  • 1526: Tragická bitka pri Moháči. Mladý uhorský kráľ Ľudovít II. Jagelovský padol v boji proti Turkom. Na trón nastupujú Habsburgovci.
  • 1415 – 1492: Začiatok zámorských ciest (dobytie Ceuty, hľadanie cesty do Indie). V roku 1492 taliansky moreplavec Krištof Kolumbus objavuje Ameriku.
  • 1453: Pád Carihradu do rúk Osmanským Turkom. Definitívny koniec Byzantskej ríše a sťaženie obchodu s Áziou (čo urýchlilo hľadanie nových námorných ciest).
  • 1517: Vystúpenie nemeckého mnícha Martina Luthera s 95 tézami proti predávaniu odpustkov. Začína sa protestantská reformácia.
  • 1519 – 1535: Kruté dobývanie stredo a juhoamerických ríš Aztékov a Inkov španielskymi dobyvateľmi (Cortés a Pizarro).
  • 1555: Augsburský náboženský mier, ktorý priniesol zásadu "Čia vláda, toho náboženstvo".
  • 1618 – 1648: Tridsaťročná vojna (začala pražskou defenestráciou). Bol to zničujúci celoeurópsky konflikt primárne medzi katolíkmi a protestantmi, ktorý ukončil až Vestfálsky mier (1648).
  • 1541 a 1593: Uhorsko je po nápore Turkov rozdelené na 3 časti (stred a juh obsadili Osmani). Začína vyčerpávajúca osmansko-habsburská vojna (1593–1608) a Turci sú definitívne zastavení až v roku 1683 pod Viedňou.
  • 1604 – 1711: Viac ako storočie krvavých stavovských povstaní uhorskej šľachty (Bočkaj, Bethlen, Tököli a Rákoci), ktorá bojovala za náboženskú slobodu a privilégiá. Väčšina bojov sa odohrala priamo na Slovensku. Toto nepokojné obdobie ukončil až kompromisný Szatmársky mier (1711).
  • 1740 – 1780: Vláda Márie Terézie. Rozsiahlou modernizáciou sa snažila zlepšiť štát (napr. Urbariálny patent v r. 1767 obmedzil zneužívanie poddaných a Ratio educationis v r. 1777 zreformovalo školstvo).
  • 1780 – 1790: Vláda jej syna, cisára Jozefa II. Vydáva prelomový Tolerančný patent (náboženská sloboda, 1781) a definitívne ruší na území Slovenska potupné nevoľníctvo (1785).
  • 1566 – 1660: Prvé buržoázne revolúcie (ľud zbavoval šľachtu moci) v Nizozemsku a neskôr v Anglicku (anglická občianska vojna).
  • 4. júl 1776: Vyhlásenie nezávislosti Spojených štátov amerických, ktoré sa oslobodili od britskej nadvlády (ústava prijatá v 1787).
  • 14. júl 1789: Pád Bastily odštartoval Veľkú francúzsku revolúciu. Zrušenie monarchie (1792) prešlo až do obdobia krvavého jakobínskeho teroru (1793).
  • 1799 – 1815: Obdobie Napoleona Bonaparta. Od vojenskej diktatúry až po korunováciu za cisára (1804). Po sérii vojen bol porazený v Rusku (1812), pri Lipsku (1813) a definitívne pri Waterloo (1815). O novom usporiadaní Európy rozhodol Viedenský kongres.
  • 1859 – 1870: Obdobie vojen, ktoré viedli k národnému vojenskému zjednoteniu novodobého Talianska a Nemecka (1870).
  • 1861 – 1865: Občianska vojna v USA (Sever proti Juhu). Vo vojne počas úradovania A. Lincolna padlo státisíce ľudí, ale viedla k zrušeniu otroctva.
  • 1787: Katolícky kňaz Anton Bernolák uzákonil prvú spisovnú slovenčinu (na základe západoslovenského nárečia) a následne vzniká Slovenské učené tovarišstvo (1792).
  • 1843: Ľudovít Štúr po dohode v Hlbokom uzákoňuje novú spisovnú slovenčinu (na základe stredoslovenského nárečia), ktorá sa ujala dodnes.
  • Jar 1848: Po celej Európe vypukla vlna revolúcií za slobodu. Slováci spisujú tzv. "Žiadosti slovenského národa" (10. mája) - svoj dovtedy najkomplexnejší štátoprávny politický program.
  • 1848 – 1849: Keďže Uhorská vláda požiadavky odmietla, Slováci organizujú tri ozbrojené dobrovoľnícke výpravy a prvýkrát v dejinách so zbraňou v ruke bojujú za svoje národné práva. Revolúcia skončila po porážke maďarských vojsk pri Világoši (august 1849).
  • 6. – 7. jún 1861: Vyhlásenie Memoranda národa slovenského v Martine (požadovali uznanie slovenskej národnej svojbytnosti).
  • 1862 – 1869: Zakladanie prvých slovenských gymnázií (Revúca, Martin, Kláštor pod Znievom).
  • 1863: Založenie celonárodnej kultúrnej inštitúcie Matice slovenskej v Martine pri príležitosti 1000. výročia príchodu Cyrila a Metoda.
  • 1867 a 1874: Po Rakúsko-Uhorskom vyrovnaní (1867) preberajú moc v Uhorsku Maďari. Začína tvrdá maďarizácia, ktorej výsledkom je zatvorenie všetkých slovenských gymnázií a zrušenie Matice slovenskej (1874 - 1875).
  • 1882 – 1907: Formovanie dvoch nepriateľských mocenských blokov: Trojspolku a Dohody.
  • 28. júl 1914: Vypuknutie prvej svetovej vojny. V zákopových vojnách nasledujúcich rokov (napr. bitka pri Verdune v r. 1916) nezmyselne umierali milióny vojakov.
  • 1915 – 1916: Zahraniční Slováci a Česi vyvíjajú silné diplomatické snahy za spoločný štát. Vzniká Clevelandská dohoda (1915) a založená je Československá národná rada v Paríži (1916).
  • Apríl 1917: Vstup USA do vojny mení mocenskú rovnováhu v prospech Dohody.
  • 30. máj 1918: Prijatá Pittsburská dohoda, ktorá zaručovala Slovensku širokú autonómiu v novom štáte.
  • 28. a 30. október 1918: V Prahe bola vyhlásená Československá republika a následne, 30. októbra, sa k nej Slováci dobrovoľne a oficiálne pripojili Martinskou deklaráciou.
  • 11. november 1918: Koniec prvej svetovej vojny. Rok 1919 následne priniesol mierové Versailleské zmluvy a rozpad starých európskych ríš.
  • 1933: Nástup Adolfa Hitlera k moci a nastolenie fašistickej diktatúry v Nemecku (vznik Osi Berlín-Rím, agresívna politika).
  • September 1938: Tragická Mníchovská dohoda. Západní spojenci ustúpili Hitlerovi a ČSR musela Nemecku odstúpiť pohraničné územia, čo viedlo k jej rozpadu.
  • 14. marec 1939: Pod silným nátlakom Nemecka bola vyhlásená samostatná Slovenská republika. Zvyšok Čiech o pár dní Nemci obsadili ako Protektorát.
  • 1. september 1939: Nemecko prepadlo Poľsko, čím začala druhá svetová vojna. Krátko predtým podpísali pakt o neútočení s komunistickým ZSSR, ktorý vzápätí Hitler porušil prepadnutím ZSSR v roku 1941.
  • 1942 – 1943: Obrat vo vojne. Ruské víťazstvo pri Stalingrade a tanková bitka pri Kursku odštartovali vyháňanie fašistov z Európy. V roku 1944 západní spojenci otvorili druhý front vylodením v Normandii.
  • 29. august 1944: Vypuknutie Slovenského národného povstania. Slovenský národ sa so zbraňou v ruke postavil proti domácemu režimu a nemeckým okupantom.
  • 8. máj / 2. september 1945: Vojna končí kapituláciou Nemecka v Európe (máj) a neskôr japonskou kapituláciou (september).
  • 25. február 1948: Nastolenie diktatúry v ČSR. Komunisti preberajú moc (znárodňovanie, politické procesy a päťročné plány).
  • 1949 – 1955: Vznik vojenských a politických blokov počas Studenej vojny. Severoatlantická aliancia (NATO) na západe a sovietska Varšavská zmluva na východe.
  • 21. august 1968: Obdobie "Pražskej jari" a snaha o uvoľnenie pomerov (socializmus s ľudskou tvárou) boli násilne ukončené inváziou armád Varšavskej zmluvy pod velením ZSSR. Následne z krajiny emigrovali státisíce ľudí a nastáva tvrdá "normalizácia".
  • 1977: Vzniká opozičné hnutie Charta 77 bojujúce za ľudské práva.
  • 25. marec 1988: "Sviečková manifestácia" v Bratislave. Pokojné zhromaždenie veriacich za občianske práva, ktoré totalitný režim brutálne rozohnal vodnými delami. Dnes sa považuje za predzvesť pádu totality.
  • 17. november 1989: Nežná revolúcia. Po brutálnom zásahu polície proti pokojným študentom v Prahe padá komunistický režim a buduje sa demokracia.
  • 1990 – 1991: Rýchly pád starého systému. Sovieti sťahujú z ČSFR svoje okupačné vojská (1990). Dochádza k opätovnému zjednoteniu Nemecka (1990) a k úplnému rozpadu Sovietskeho zväzu (december 1991).
  • 31. december 1992: Definitívny a pokojný zánik spoločného štátu Čechov a Slovákov (ČSFR).
  • 1. január 1993: Vznik samostatnej Slovenskej republiky. Ešte v ten istý rok sa Slovensko začleňuje do medzinárodných štruktúr (OSN, Rada Európy) a podpisuje dohodu o pridružení k európskym spoločenstvám.
= udalosť priamo spojená so slovenským národom / územím
Návrat hore